Jezídizmus alebo Jazdanizmus je náboženstvo, ku ktorému sa hlási takmer milión ľudí, väčšina z nich v súčasnosti žije v irackom Kurdistane. Jedno z najstarších monoteistických náboženstiev sa podobá tak pradávnym mezopotámskym, ako i abrahamickým náboženstvám. Medzi ich tradície zachované najmä v rozprávaniach patrí úcta k prahom, stromom, ohňu a prírode samotnej, ktorú prejavujú dotykmi a bozkami uctievaného. Takisto však veria v jediného Boha, ktorého na zemi predstavuje sedem anjelov. Ich najposvätnejším miestom je Láliš, dedina s tajomným chrámom a niekoľkými okolitými domami, v prostredí, o ktorom sa hovorí, že podnietilo vznik mýtu o rajskej záhrade. Všetci Jezídi by sa mali aspoň raz v živote vydať na púť do Lálišu, väčšina však prichádza každý rok, a obsadzuje domy v údolí, ktoré sú po zvyšok roka obyčajne prázdne. V Láliši stálo žije len spirituálna hlava komunity – baba šejk s jeho rodinou, a fakíri, strážcovia ohňa.
V posledných rokoch má ale Láliš stálych obyvateľov viac. Žijú tu ľudia, ktorí unikli genocíde a sexuálnemu zotročeniu, pretrvávajúcemu kvôli vojne s Islamským štátom. Jezídi sú jednou z najväčšmi zacieľovaných skupín, pre ktorých Láliš predstavuje jediné bezpečné miesto. Ich posledná svätyňa.
So strachom v očiach zvažovali, či nás v chráme nechajú v noci prespať. Úzkostlivo sa pýtali, či sme skutočne kresťania a nie moslimovia. Po chvíli sa prestali báť, rozhovorili sa na nás Kurmanji – kurdským dialektom, ktorému sme len veľmi málo rozumeli – ženy nás pozývali na večeru, deti sa hrali s naším ukulele, a baba šejk si dokonca vyžiadal pieseň. Nedôvera v očiach ale zostala. Nasledujúce ráno nás mladý fakír s ohnivo-červenými vlasmi a bradou previedol celým Lálišom. Videli sme ranné čistenie zubov, zabíjanie barana na obed, temnotu viac než tisíc rokov starého chrámu i pútnikov z okolitých dedín. Videli sme strach v očiach.
Myslím, že keď je život na hrane, strach v pohľade sa stáva tichým spoločníkom každého dňa.
\\
Pridaj komentár