umenie dávať

o budovaní budúcnosti iraku láskou, rešpektom a odpúšťaním

Deir Maryam Al-Adhra, kláštor v útrobách druhého najväčšieho mesta irackého Kurdistanu – Sulajmáníje, je miestom mnohokultúrnych stretnutí a náboženského dialógu medzi islamom a kresťanstvom. Založený mníchmi komunity Al-Khalil, ktorá má svoje korene v Sýrii, Kláštor Svätej Márie Panny nie je len priestorom na duchovné hľadanie a modlitbu. Utečencom, vysídleným osobám a všetkým v núdzi poskytuje dočasné miesto pre život, organizuje jazykové kurzy angličtiny, arabčiny a kurdčiny a víta pocestných, ktorí prechádzajú mestom. S podporou brata Jensa, mnícha a správcu kláštora, privítal aj dobrovoľníkov libanonskej organizácie Offrejoie – skupinu 35 mladých Bagdadčanov, ktorí sa prišli učiť o vzájomnom porozumení v mnohokultúrnej spoločnosti, akou Irak je. S rôznorodým sociálnym, kultúrnym a náboženským pozadím sa sami postavili výzve porozumenia a dosiahli to, čo je dlhodobým cieľom samotného kláštora. Vďaka Slovenskej Katolíckej Charite, ktorá sprostredkovala možnosť našej cesty a prostredníctvom svojich projektov podporuje kláštor Deir Maryam Al-Adhra, sme ako dobrovoľníci boli rovno po príchode vtiahnutí nie do jednej, ale hneď do dvoch komunít. Al-Khalil i Offrejoie zosobňujú vrúcnosť a pestrofarebnosť irackej kultúry a učia, ako prekonaním vzájomných rozdielov dospieť k tolerancii a rešpektu, ktoré by mohli byť základom budúceho Iraku.

// mesto mieru
Libanonská mimovládna organizácia Offrejoie, od roku 2012 so svojím druhým sídlom v Bagdade, učí svojich dobrovoľníkov, ako organizovať lokálne podujatia a tábory pre mládež, zamerané na učenie o dôležitosti solidarity, tolerancie a mieru. Offrejoie alebo Farah Al-Ataa, arabská verzia názvu organizácie, v preklade znamená radosť z dávania a spája v sebe podstatu jej základných hodnôt s konceptom, na ktorom je jej filozofia postavená. Mnoho z organizovaných prednášok a aktivít je zameraných na pozitívnu zmenu, ktorú môže každý vykonať sám v sebe a tiež na to, akým spôsobom môže jednotlivec zmeniť celú komunitu. Sústrediť sa na podobné otázky je kľúčové, najmä v spoločnosti, ktorá sa len prebúdza z Irackej vojny a obdobia sektárskych vojen v podobe konfliktov, najmä medzi Šiitmi a Sunnitmi. V dôsledku vojny, ktorá aj dnes žije hlboko v ľuďoch, boli vyhladené celé štvrte a o život prichádzajú tisíce ľudí. Dobrovoľníci organizácie Offrejoie veria, že vzdelávanie mládeže dokáže vytvoriť drobné vlnky mieru, ktoré sa šíria naprieč Bagdadom, kedysi nazývaným Madinat Al-Salaam alebo Mestom Mieru, a z neho časom do celého Iraku.

// rešpekt
Jedným z cieľov týždenného tábora v Sulajmáníji bolo pomôcť dobrovoľníkom pochopiť, čo znamená žiť v komunite a ako toto porozumenie dokáže objasniť koncepty solidarity a jednoty, oba potrebné v spoločnosti, ktorou má Irak šancu sa stať. Vidieť a cítiť, ako si dobrovoľníci organizácie vážili jej tri piliere – rešpekt, lásku a odpustenie – bolo povzbudzujúce. Pri spoločnom obedovaní, zúčastňovaní sa prednášok a trávení večerov spievaním, hraním a tancovaním si prejavovali vzájomnú dobrotu a vďaku, čím pripomenuli celej medzinárodnej komunite, čo sa z nej pomaly vytráca – vrúcnosť a súdržnosť. Znak, ktorým sa často zdravili, uloženie prstov pod oči vo vyjadrení uyuni – moje oči sú tvoje oči, alebo „spravil by som pre teba všetko” – ukazuje, o čom Irak vo svojom hlbokom vnútri v skutočnosti je.

// láska
Kým prednášky, diskusie a kreatívne aktivity vypĺňali väčšinu ich dní, večery boli časom na zábavu. A dobrovoľníci z Bagdadu sa vedeli zabávať. Stačilo niekoľko tónov, tlesknutí alebo úderov bubnov, aby sa celá miestnosť naplnila surovou energiou hlasov a pohybov. Zjednotení tradičnou i modernou irackou hudbou a tancami horlivo šírili radosť medzi sebou i všetkými nami v kláštore a vytvorili tak vrúcnu atmosféru priateľstva a bratstva.

// odpustenie
Neskorý večer, keď hudba stíchla, predstavoval priestor na pokojné premýšľanie a vzájomný rozhovor a poskytoval každému členovi komunity možnosť vysloviť modlitbu alebo prejaviť vďaku. Jeden z takýchto večerov vyústil v mawtini, so všetkými hlasmi hrdo znejúcimi v irackej hymne, dlane priložené na srdciach. Mawtini bola všetkým – citom v jeho surovej podobe, priznaním bolesti a prijatím minulosti. Zanechala silný, takmer naliehavý pocit nádeje. Nádeje na porozumenie, mier a ľudskosť.

//